Kognitívny úpadok – môže fosfatidylserín naozaj pomôcť?

Čím sme starší, tým sú aj naše neuróny v horšej kondícii. V určitom momente si väčšina z nás začne všímať určité drobné symptómy, ako napríklad, že krátkodobá pamäť nie je taká dokonalá ako kedysi, alebo sa snažíme rozpamätať na mená a tváre, ktoré nám boli kedysi známe. Toto je prirodzená súčasť starnutia a je známa ako kognitívny úpadok.

Šťastný, zdravý mozog, ktorý funguje presne tak, ako má, má mozgové bunky, ktoré sa dokážu navzájom efektívne prepojiť alebo „komunikovať“. Spôsob, akým sa mozgové bunky prepájajú, sa nazýva „synapsia“ a všetky bunky v našom mozgu a centrálnom nervovom systéme využívajú práve tieto synapsie, ktoré nám umožňujú myslieť, pohybovať sa, učiť sa a zapamätať si. Ako však starneme, naše mozgové bunky (teda neuróny) začínajú odumierať a neuróny, ktoré prežijú, sú menej zdravé a pomaly strácajú schopnosť spájať sa s ostatnými neurónmi, ktoré ich obklopujú.

Kognitívny úpadok zjavne nie je taký veľký a nemusí veľmi výrazne ovplyvniť naše životy. Ak však dovolíme, aby degenerácia pokračovala, s najväčšou pravdepodobnosťou sa dostaneme do ďalšieho štádia kognitívneho úpadku a to je známe ako kognitívne poškodenie. Je to trochu vážnejšia situácia a znamená, že ľudia žijú hlboko pod svojim aktuálnym potenciálom, ale ešte stále môžu žiť relatívne normálne a nezávisle od ostatných.

Keď však toto poškodenie dostane za určitý kritický bod, dostaneme sa do štádia demencie, kedy sa pre nás už aj dokončenie jednoduchých každodenných úloh stáva problémom. A v tomto štádiu už nedokážeme žiť život bez pomoci. 60-80% prípadov demencie je známych ako Alzheimerova choroba.

Bunkové membrány a kognitívny úpadok

Demencia je označenie pre skupinu chorôb a stavov, vedúcich k poklesu a úpadku kognitívnych funkcií – pamäti, správania, jazyka, riešenia problémov a rozhodovania sa – do takej miery, že nám zasahuje aj do bežného, každodenného života.

Počas mnohých rokov výskumníci odhalili niekoľko rôznych príčin demencie, najvýznamnejšou bola zmena v štruktúre membrán, ktoré obklopujú a chránia naše mozgové bunky. Príčinou je abnormálne nahromadenie deformovaných proteínov, čo vedie k progresívnemu kognitívnemu úpadku až do dosiahnutia finálneho stavu – demencie.

Čo sú to bunkové membrány?

Naše bunkové membrány sa skladajú z 2 vrstiev lipidov, známych ako lipidová dvojvrstva (bi-vrstva) a ako naše bunky starnú, zmenšujú sa a zloženie lipidovej dvojvrstvy sa mení.

Za normálnych okolností by bunky mali byť naplnené, fluidné, tvárne a flexibilné, čo im umožňuje efektívne prijímať signál synapsie z iných buniek. Zároveň by mali byť priepustné, čo umožňuje zložkám ako proteíny, enzýmy, živiny, kyslík a glukóza, atď. pohybovať sa dovnútra a von z bunky.

Keď však membrány strácajú svoju plnosť a fluiditu, stávajú sa tvrdšími, teda menej priepustnými a menej schopnými prispôsobiť sa prijímaniu synaptických signálov. Môžete si ich predstaviť ako pomaranč, ktorý je spočiatku krásny a šťavnatý, ale keď stráca vlhkosť, stáva sa suchším a tvrdším.

Čo sú lipidové dvojvrstvy (bi-vrstvy)?

Fosfolipidová dvojvrstva bunkových membrán

Lipidové dvojvrstvy sú tvorené fosfatidylcholínom, fosfatidyletanolamínom, sfingomyelínom (kombinácia fosfatidylcholínu a fosfatidyletanolamínu), fosfatidylserínom a omega-3 mastnými kyselinami DHA.

Podobne ako fosfatidylcholín, aj fosfatidyletanolamín je veľmi dôležitý pre štrukturálnu integritu membrány; pripomína nám oceľový rám budovy, zatiaľ čo fosfatidylserín a DHA umožňujú extra plynulosť a flexibilitu.

Ako vplýva starnutie na lipidové dvojvrstvy?

S pribúdajúcim vekom klesá aj obsah fosfatidylserínu v membránach, no hladina cholesterolu stúpa (1,3). Táto zmena je kľúčom k zvýšeniu tvrdosti a zníženiu fluidity a pružnosti bunkovej membrány.

To spôsobí zníženie enzymatickej aktivity, čím sa proteíny a ďalšie živiny už nedokážu ľahko dostať dovnútra a von z bunky. Preto bunky jednoducho nedokážu efektívne komunikovať s inými bunkami (1,4,5).

Našťastie môžeme tomuto poklesu hladín fosfatidylserínu zabrániť užívaním jednoduchého doplnku fosfatidylserínu. Fosfatidylserínové výživové doplnky sa ľahko vstrebávajú (pokiaľ ich užívate s jedlom s obsahom tuku!), a tiež ľahko prechádzajú hematoencefalickou bariérou do mozgu, aby sa mohli následne absorbovať do našich neurónových membrán (6).

Kognitívny úpadok – ako nám môže pomôcť fosfatidylserín?

Keď sa fosfatidylserín dostane do neurónových membrán, dokáže spomaliť, zastaviť alebo dokonca zvrátiť prítomné štrukturálne a biochemické zmeny a obnoviť pružnosť a fluiditu membrán mozgových buniek.

Tento stav podporuje kognitívne funkcie, čo nám umožňuje:

• vytvoriť si nové krátkodobé spomienky,
• konsolidovať dlhodobé spomienky,
• ako aj obnoviť spomienky
• a vytvoriť si úplne nové.

Zlepšuje tiež našu schopnosť:

• učiť sa
• sústrediť sa
• koncentrovať sa
• a našu schopnosť identifikovať a riešiť problémy.

Môžeme si dokonca zlepšiť jazykové schopnosti a schopnosť komunikácie, ako aj pohybové – lokomotorické – funkcie, najmä rýchle reakcie a reflexy (6).

Suplementácia fosfatidylserínom tiež podporuje uvoľňovanie “nervového rastového faktoru” – ide o hormón, ktorý stimuluje rast nových zdravých nervových buniek a čistí organizmus od starých a poškodených (7). Fosfatidylserín tiež chráni membrány pred voľnými radikálmi a oxidačným poškodením a stimuluje zvýšenie našich vlastných antioxidačných obranných systémov (8).

Výskumy na tému fosfatidylserín, kognitívny úpadok a kognitívne poruchy

Štúdia č. 1 – otvorené štúdie

V otvorených štúdiách (t. j. tých, kde subjekty aj výskumníci vedia, že subjekty užívajú fosfatidylserín) sastarším jedincom s miernym kognitívnym poklesom podávalo 300 mg fosfatidylserínu (100 mg, 3-krát denne) počas 60 dní.

Na konci 60-dňového obdobia subjekty výrazne zlepšili svoj výkon v testoch verbálneho učenia, verbálneho vybavovania, verbálnej plynulosti, vizuálneho učenia, pozornosti, komunikačných zručností, iniciatívy, socializácie a sebestačnosti (9,10).

Štúdia č.2 – 90-dňová štúdia

Ďalšia štúdia predĺžila suplementačné obdobie užívania až na 90 dní a zistila veľmi podobné výsledky. Takisto však zistila, že subjekty zlepšili svoju schopnosť zapamätať si mená a rozpoznať tváre (11).

Ďalšia skupina starších dospelých s diagnózou závažnejší kognitívny úpadok dosiahla významné zlepšenia vo verbálnom učení, verbálnom vybavovaní, rozsahu pozornosti a schopnosti sústrediť sa, bdelosti, iniciatíve, socializácii a sebestačnosti po suplementácii rovnakou dávkou -100 mg fosfatidylserínu 3-krát denne.

Štúdia č.3 – dvojitá zaslepená štúdia

Dvojito zaslepená štúdia (t. j. ani subjekty, ani výskumníci nevedia, či subjekty užívajú fosfatidylserín alebo placebo) sa uskutočnila na ženách aj mužoch vo veku nad 60 rokov s miernou stratou pamäti a užívaním 300 mg fosfatidylserínu denne počas 90 dní.

Výskumníci zistili, že skupina, ktorá užívala fosfatidylserín, preukazovala výrazné zlepšenie v krátkodobom zapamätávaní, okamžitej pamäti, schopnostiach slovnej zásoby, vybavovaní slov, rozsahu pozornosti a bdelosti. Na druhej strane skupina, užívajúca placebo, nezískala žiadny benefit (14).

Štúdia č.4 – dvojitá zaslepená štúdia, zameraná na závažný kognitívny úpadok

Ďalšie 2 dvojito zaslepené štúdie sa zamerali na ľudí s ťažšou kognitívnou poruchou (14) a miernou degeneratívnou demenciou (15). Výskumníci zistili, že sa im výrazne zlepšila verbálna pamäť a celkové kognitívne fungovanie. Zistili tiež signifikantne znížené abstinenčné príznaky a apatiu – v porovnaní so skupinou, užívajúcou placebo, po suplementácii fosfatidylserínom.

Značný úspech fosfatidylserínu pri podpore funkcie mozgu a zastavení diagnózy kognitívny úpadok v klinických štúdiách uznal aj FDA, ktorý uviedol:

• užívanie fosfatidylserínu môže znížiť riziko demencie u starších ľudí a
• užívanie fosfatidylserínu môže znížiť riziko kognitívnej dysfunkcie u starších ľudí (16).

Magická pilulka sa zatiaľ nenašla

Treba si však uvedomiť, že fosfatidylserín nie je žiadna magická pilulka. Je najvhodnejší pre ľudí, ktorí chcú zabrániť úpadku či poklesu kognitívnych funkcií alebo vykazujú mierne až stredne závažné štádiá kognitívneho poškodenia.

Napríklad ďalšia štúdia sa zamerala na pacientov s Alzheimerovou chorobou, ktorí užívali doplnkovo 400 mg fosfatidylserínu denne. Výskumníci zistili, že hoci suplementácia a užívanie – spolu so 16-týždňovým kognitívnym tréningovým programom – priniesla oveľa väčšie zlepšenia v neuropsychologických testoch ako len samotný kognitívny tréningový program, fosfatidylserín nedokázal zastaviť progresiu ochorenia. Zistili tiež, že o 4 mesiace neskôr, napriek pokračujúcej suplementácii fosfatidylserínom, sa výkonnosť výrazne zhoršila (17). 

Pre každého, kto chce zabrániť nepriaznivému fenoménu “kognitívny úpadok” alebo pomôcť zastaviť jeho progresiu, odporúčame vyskúšať fosfatidylserín s dávkovaním 100 mg 3-krát denne.