Probiotiká a imunitný systém – Ako môžu pomôcť?

najlepší zdroj probiotík pre detí

Pandémia koronavírusu viedla k masívnemu nárastu predaja a zvýšenému záujmu o, výživové doplnky na posilnenie imunity, vitamíny a probiotiká. Ľudia sa snažia posilniť svoj imunitný systém v nádeji, že budú dostatočne silní a zdraví, aby mohli bojovať s týmto nepríjemným vírusom. Môže však kombinácia dua probiotiká a imunitný systém naozaj fungovať? Poďme to zistiť spolu!

Probiotiká a imunitný systém

Keď sa snažíme chrániť pred koronavírusom (alebo akýmkoľvek iným vírusom v tomto prípade), okrem našich vlastných opatrení, ktoré prijímame, aby sme sa vyhli vystaveniu týmto škodlivinám, je tiež dôležité posilniť našu imunitu. V tejto situácii môžu probiotiká pomôcť viacerými spôsobmi.

Čo presne sú probiotiká?

Všetci vieme o probiotikách v potravinách a strave a o tom, že zlepšujú zdravie nášho trávenia, ale o čo vlastne ide?

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, známe svojimi zdravotnými benefitmi pre hostiteľa (to znamená pre nás). Pravidelná konzumácia potravín, bohatých na probiotiká, môže pomôcť udržať pozitívnu rovnováhu v črevnej mikroflóre (1). Zistilo sa, že probiotiká posilňujú našu prirodzenú imunitu a riešia zápaly, vyvolané patogénmi (2).

Okrem toho – existuje štúdia, uvádzajúca prospešnú úlohu probiotík proti vírusovým infekciám. Podľa štúdie z roku 2011, príjem probiotík znižuje riziko výskytu infekcií z prechladnutia (3). Suplementácia probiotikami počas 12 týždňov viedla k zníženiu rizika epizód bežného prechladnutia, počtu dní s príznakmi, frekvencie a závažnosti príznakov a imunitnej odpovede pri infekciách bežného prechladnutia.

Ako môžu probiotiká posilniť náš imunitný systém?

Spojenie medzi príjmom probiotík a imunitným systémom bolo nedávno zverejnené v prehľade z roku 2019, kde sa im prikladá oveľa väčší význam ako doteraz. Štúdia dospela k záveru, že probiotické baktérie zlepšujú náš imunitný systém prostredníctvom aktivácie viacerých imunitných mechanizmov v črevách aj na vzdialených miestach organizmu (4).

Podobné zistenia boli zaznamenané aj v inej štúdii, ktorá skúmala vplyv probiotík na reguláciu imunitného zdravia u ľudí. Táto štúdia zdôraznila, že používanie probiotík nás môže ochrániť pred infekciou a stimulovať imunitnú odpoveď (5).

Ďalšia štúdia ukázala dôležitosť probiotík v potenciálnej úlohe pri podávaní vakcín, čo môže posilniť účinky očkovania (6).

obrázok na tému probiotiká a imunitný systém - dievča pracuje z domu

Menej cvičenia – Menej ovocia a zeleniny = Viac stresu

Karanténa vedie k zvýšenému stresu, nedostatku fyzickej aktivity a zníženej konzumácii čerstvého ovocia a zeleniny. Podľa štúdie z roku 2017 probiotická suplementácia zvýšila systémovú imunitnú odpoveď a chránila pred infekciou. Naznačuje, že používanie probiotík môže potenciálne minimalizovať škody, spôsobené počas stresovej situácie, ako je tá, ktorej teraz aktuálne čelíme (7).

Sedieť celý deň – táto aktivita nie je pre väčšinu z nás nezvyčajná. Nechodíme dosť a naša fyzická aktivita je obmedzená. Ukázalo sa, že mierna fyzická aktivita alebo mierne regulovaný tréning posilňujú imunitné funkcie organizmu (8). Okrem toho výskum ukazuje, že akútne cvičenie je posilnením a aktiváciou imunitného systému, ktorý vedie k zlepšeniu obrannej aktivity. Okrem toho existuje inverzný vzťah medzi cvičením a tréningom a rizikom ochorenia (9).

Zároveň zvýšený príjem ovocia a zeleniny vedie k zlepšeniu imunitnej funkcie  (10).  Pravidlá, ktoré vlády stanovili, aby ľudí nútili zostať doma, plus strach z vystavenia sa koronavírusu, však znižujú šance na kvalitné potraviny a šancu, že si budú môcť pravidelne kupovať čerstvé ovocie a zeleninu. 

Okrem toho štúdie, ktoré skúmali súvislosť medzi príjmom ovocia a zeleniny u pacientov s astmou, preukázali ochranný účinok buď proti systémovému zápalu alebo zápalu dýchacích ciest (11).

príjem vlákniny zo stravy a ovsenej kaše pomáha predchádzať zápche

Probiotiká a ich efekt na liečbu zápchy

Výskum ukazuje, že príjem vlákniny v strave môže zjavne zvýšiť frekvenciu stolice u pacientov so zápchou (12). K normálnej funkcii čriev nám môže pomôcť aj fyzická aktivita a cvičenie. Navyše, o psychickom strese, ktorý väčšina ľudí zažíva počas pandémie, je už dlho známe, klinicky aj experimentálne, že spôsobuje dysfunkciu čriev (13). 

Okrem toho bola zápcha výrazne vyššia u detí, vystavených stresujúcim životným udalostiam (14). Všetky tieto faktory dokazujú, že uviaznutie v karanténe môže výrazne ovplyvniť normálnu funkciu nášho čreva a viesť k zápche.

Probiotiká môžu zlepšiť čas prechodu potraviny celým črevom, frekvenciu a konzistenciu stolice, pričom analýza podskupín poukazuje najmä na priaznivé účinky B. lactis (15). Existuje tiež výskum, ktorý ukazuje, že probiotiká zvyšujú počet týždenných pohybov čriev 1,3-krát a zmäkčujú stolicu, čím uľahčujú jej vylučovanie  (16). Ďalšia štúdia ukázala, že 70% pacientov, užívajúcich probiotiká, bolo spokojných so symptomatickou úľavou od frekvencie vyprázdňovania  (17).

Na záver

Byť zamknutí doma – tento stav ovplyvňuje nielen naše emócie, ale aj naše celkové zdravie. Väčšina ľudí sa snaží posilniť svoj imunitný systém užívaním vitamínových doplnkov.

Je vedecky dokázané, že probiotiká posilňujú náš imunitný systém a v dnešnej dobe sa ukázalo, že sú naozaj nevyhnutné. Tieto mikroorganizmy nám môžu pomôcť prekonať akúkoľvek dysfunkciu čriev v dôsledku nečinnosti, stresu a zníženého príjmu ovocia a zeleniny. Okrem toho existujú dôkazy, že prebiotiká môžu zlepšiť náš imunitný systém zvýšením populácie ochranných mikroorganizmov (18).

Preto vám odporúčame, aby ste si určite pozreli náš doplnok  Probiotiká a prebiotiká pre dospelých, pretože môže pomôcť vášmu telu správne fungovať a vybudovať si imunitu.

“Zdroje”

(1) Kim, D., Yoo, S. and Kim, W., 2016. Gut microbiota in autoimmunity: potential for clinical applications. Archives of Pharmacal Research, 39(11), pp.1565-1576.

(2) Yan, F. and Polk, D., 2011. Probiotics and immune health. Current Opinion in Gastroenterology, 27(6), pp.496-501.

(3) Berggren, A., Lazou Ahrén, I., Larsson, N. and Önning, G., 2010. Randomised, double-blind and placebo-controlled study using new probiotic lactobacilli for strengthening the body immune defence against viral infections. European Journal of Nutrition, 50(3), pp.203-210.

(4) Maldonado Galdeano, C., Cazorla, S., Lemme Dumit, J., Vélez, E. and Perdigón, G., 2019. Beneficial Effects of Probiotic Consumption on the Immune System. Annals of Nutrition and Metabolism, 74(2), pp.115-124.

(5) Ganjbakhsh SE, Rezaee P. The effect of probiotics on immune system. J Bacteriol Mycol Open Access. 2017;5(4):319‒320.

(6) Marieta Georgieva, Kaloyan Georgiev and Peter Dobromirov (November 18th 2015). Probiotics and Immunity, Immunopathology and Immunomodulation, Krassimir Metodiev, IntechOpen, DOI: 10.5772/61337. Available from: https://www.intechopen.com/books/immunopathology-and-immunomodulation/probiotics-and-immunity

(7) Martin Manuel, P., Elena, B., Carolina, M. and Gabriela, P., 2017. Oral probiotics supplementation can stimulate the immune system in a stress process. Journal of Nutrition & Intermediary Metabolism, 8, pp.29-40

(8) Romeo, J., Wärnberg, J., Pozo, T. and Marcos, A., 2010. Physical activity, immunity and infection. Proceedings of the Nutrition Society, 69(3), pp.390-399.

(9) Nieman, D. and Wentz, L., 2019. The compelling link between physical activity and the body’s defense system. Journal of Sport and Health Science, 8(3), pp.201-217.

(10) Gibson, A., Edgar, J., Neville, C., Gilchrist, S., McKinley, M., Patterson, C., Young, I. and Woodside, J., 2012. Effect of fruit and vegetable consumption on immune function in older people: a randomized controlled trial. The American Journal of Clinical Nutrition, 96(6), pp.1429-1436.

(11) Hosseini, B., Berthon, B., Wark, P. and Wood, L., 2017. Effects of Fruit and Vegetable Consumption on Risk of Asthma, Wheezing and Immune Responses: A Systematic Review and Meta-Analysis. Nutrients, 9(4), p.341.

(12) Yang, J., 2012. Effect of dietary fiber on constipation: A meta analysis. World Journal of Gastroenterology, 18(48), p.7378.

(13) Chang, Y., El-Zaatari, M. and Kao, J., 2014. Does stress induce bowel dysfunction?. Expert Review of Gastroenterology & Hepatology, 8(6), pp.583-585.

(14) Devanarayana, N. and Rajindrajith, S., 2009. Association between Constipation and Stressful Life Events in a Cohort of Sri Lankan Children and Adolescents. Journal of Tropical Pediatrics, 56(3), pp.144-148.

(15) Dimidi, E., Christodoulides, S., Fragkos, K., Scott, S. and Whelan, K., 2014. The effect of probiotics on functional constipation in adults: a systematic review and meta-analysis of randomized controlled trials. The American Journal of Clinical Nutrition, 100(4), pp.1075-1084.

(16) Publishing, H., 2018. Health Benefits Of Taking Probiotics – Harvard Health. [online] Harvard Health. Available at: [Accessed 27 March 2020].

(17) Kim, S., Choi, S., Park, K., Park, M., Shin, J., Lee, T., Jung, K., Koo, H. and Myung, S., 2015. Change of Fecal Flora and Effectiveness of the Short-term VSL#3 Probiotic Treatment in Patients With Functional Constipation. Journal of Neurogastroenterology and Motility, 21(1), pp.111-120.

(18) Davani-Davari, D., Negahdaripour, M., Karimzadeh, I., Seifan, M., Mohkam, M., Masoumi, S., Berenjian, A. and Ghasemi, Y., 2019. Prebiotics: Definition, Types, Sources, Mechanisms, and Clinical Applications. Foods, 8(3), p.92.

Získajte zľavu 15% na Vašu prvú objednávku

Zadajte vašu emailovú adresu pre získanie 15% zľavy.